1 Saulo nømdøcna'ṉ jyayatzamu va'cø chøcna'chaj vya'ṉjajmyajpapø'is ndø Comi. Nømu que maṉba yaj ca'yaje. Por eso nu'c pane covi'najøcø'mø. 2 Y vya'cay pane va'cø chøjcay carta Damasco cumgu'yom aṉgui'myajpapø Israel pøn tu'myajpamø. Saulo'is syunu va'cø chi'tøj permiso va'cø mus ñucyaj Jesusis vya'ṉjajmocuy ñø'ityajupø'is o'ca i pya'tpa, que sea pøn, que sea yomo; y va'cø ñønu'cyaj mo'csupø Jerusalén gumgu'yomo. 3 Jetse Saulo nømna'ṉ myaṉ tu'ṉomo, nømna'ṉ ñu'cto' tome Damasco cumgu'yomo cuando joviti sø'ṉguec tzajpombø sø'ṉgø, y Saulo sø'ngø cucmø tzø'yu. 4 Y Saulo quec nasomo y myan ote ñøjayupø:
5 Y Saulo'is ñøjayu:
6 Saulo na'tzu y søtøjtu y ñøjmayu:
7 Mientras jetse tujcu, pøn nø myaṉyajupø Sauloji'ṉ te'ndzø'yaju, ja mus oñaj na'tzcu'is. Myañajpana'ṉ ote pero ja isyaj ni iyø. 8 Te'nchu'ṉ nasomo Saulo. Pero cuando que'naṉvajcu, ni ti ja isø. Por eso jitinømaṉyaj cyø'cøsi ñøtu'ṉis; jetse nu'cyaj Damasco cumgu'yomo. 9 Jen tu'cay jama ja oy isoye, y ji'na'ṉ cyu'ti ni ji'na'ṉ 'yuqui ni ji'na'ṉ tyo'ṉ ni tiyø.
10 Damasco cumgu'yomo ijtuna'ṉ tum pøn nø 'yaṉmayupø'is Diosis 'yote ñøyipø'is Ananías. Oy quejay Ananías ndø Comi'is como ñapasyi'omse y ñøjayu:
11 Y nøjay ndø Comi'is:
13 Jetse ndø Comi'is chajmay Ananías, pero Ananiasis 'yaṉdzoṉu ñøjayu:
15 Entonces ñøjay ndø Comi'is Ananías:
17 Entonces Ananías maṉu y tøjcøy tøjcomo y cyot cyø' Saulo'is vyingøsi y ñøjayu:
18 Jicsye'cti quecyaj vyitø'momo jujche quejsiseta'mbø, y sø'ṉ vyitøm, y te'ñchu'ṉu, y maṉ nø'yøtyøji. 19 Entonces Saulo cu'tu y pømipøjcu y oy ya'e usyaṉ hora Damasco cumgu'yomo vya'ṉjajmocuy tyøvøji'ṉ.
20 Y entonces Israel pøn tu'myajpamø Saulo'is chambopyana'ṉ Cristo que jiquete Diosis 'Yune. 21 Mumu myañajupø'is qui'psyaju ti'ajcuy jetse nø chøjcu y nømyaju:
22 Pero Saulo más pømipøjcu y vøjpø qui'psocuji'ṉ chambana'ṉ, y ja mus 'yaṉdzoṉyajø Israel pø'nis Damasco cumgu'yom ityajupø'is. Saulo'is isindzi'yaju myusocuji'ṉ que viyuṉsye Jesús Cristote Diosis cyø'vejupø.
23 Y cøjtujcam vøti jama, Israel pø'nis tyu'mbajcayaju va'cø yaj ca'yaj Saulo. 24 Pero Saulo'is myusu lo que jujchena'ṉ nø cyømejcøyaju. Ijtuna'ṉ no'tze cumgu'acapoya entero vocøvitu'is cumguy, y je'tis jyo'cyajpana'ṉ tzu'ji'ṉ jamaji'ṉ ityajumø putcuy va'cø yaj ca'yaj Saulo. 25 Por eso vya'ṉjamyajpapø'is Jesús ñømaṉyaj Saulo tzu'yi no'tzecø'mø, qui'myaj møji, y møjapø vaca'omo yac votzomø'ñaj a'ṉgomo. Jetse yac poyaju.
26 Y Saulo nu'c Jerusalén gumgu'yomo y nømna'ṉ syunu va'cø cyøtu'myaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús. Pero mumu nømna'ṉ ña'chaju va'cø tu'myaj Sauloji'n. Ji'na'ṉ vyaṉjamyaje o'ca de veras vya'ṉjamba Jesús. 27 Entonces Bernabe'is pyøc Saulo y ñømaṉ apostolescø'mø y Bernabe'is chajmayaj apostoles jujche Saulo'is oy is ndø Comi tu'ṉomo y ndø Comi'is 'yo'nøy Saulo. Chajmayajque'tu jujche Damasco cumgu'yomo Saulo'is cha'maṉvajcay Jesusis 'yote jana na'tzcuy. 28 Entonces Saulo o tzø'y Jerusalén gumgu'yomo, y parejona'ṉ vityajpa jetji'n. 29 Y Saulo'is jana na'tzcuy cha'maṉvajcapyana'ṉ ndø Comi's 'yote, y 'yo'nøyajpana'ṉ griego ote'omo oñajpapø Israel pønda'm. Jetji'ṉna'ṉ onguipyajpa. Pero je's chøcme'chajpana'ṉ jujche muspa yaj ca'yaj Saulo. 30 Cuando va'ṉjajmocuy tyøvø'is myusaju que maṉbana'ṉ yaj ca'yaj Saulo, maṉ chacpø'yaje hasta Cesarea cumgu'yomo, y jeni cyø'vejyaj Tarso cumgu'yomo.
31 Mumu vya'ṉjamyajpapø'is Jesús mumu Judea nasomo y Galilea nasomo y Samaria nasomo vøj ityaju; ni i'samna'ṉ ji'n yacsutzøcyaje, va'ṉjajmoyajpa'm mø'chøqui. Cyøna'tzøyajpana'ṉ ndø Comi, y por eso jujche syunbase ndø Comi'is, jetsena'ṉ chøcyajpa. Y Masanbø Espiritu Santo'is yajayaj myaya'cuy va'cø contento ityajø, y masamna'ṉ nø vyøti'ajyaju vya'ṉjamyajpapø'is Jesús.
32 Y Pedro'is nømna'ṉ 'yocvijtu va'cø tyu'ñaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús, y jetse o tyu'ñaj va'ṉjajmoyajpapø ityajupø Lida cumgu'yomo. 33 Y pya't jiṉ tum pøn ñøyipø'is Eneas que tucutujtay amemna'ṉ ijtupø øṉgu'yomo ca'epø ji'na'ṉ mus vitø. 34 Y ñøjay Pedro'is:
36 Y ijtuna'ṉ Jope cumgu'yomo tum yomo vya'ṉjajmbapø'is Jesús ñøyipø'is Tabita. Griego ote'omo ñøjayajpa Dorcas. Yø'ṉis chøcpana'ṉ vøjpø tiyø, vøti cyotzoṉyajpana'ṉ pobreta'mbø. 37 Cuando Pedro ijtu'øc Lida cumgu'yomo, je yomo Tabita ca'cupya'tu y ca'u. Yac tziṉyaju y cyotyaj møjipø cuarto'omo. 38 Como Lida cumgu'is tyome'ispa Jope cumguy, cuando vya'ṉjamyajpapø'is Jesús myusyaju que Pedro jena'ṉ it Lida cumgu'yomo, entonces cyø'vejyaj metzpøn va'cø maṉ mye'chaj Pedro. Je'is ñøjayaj Pedro:
39 Pedro tzu'ṉu y maṉ jetji'ṉda'm. Cuando nu'cyaj Jope cumgu'yomo, ñømaṉyaj Pedro møjipø cuarto'omo ijtumø ca'upø. Jen cyønu'cyaj Pedro yaṉbajquista'm, vo'yajpana'n y isindzi'ayajpana'ṉ eya cuentata'mbø tucu Dorcasis ña'cupø cuando jetji'ṉdøcna'n ijtu'øc. 40 Pero Pedro'is yac putpø'yaju cuarto'om ityajupø. Entonces cutquejcu y 'yo'nøy Dios. Y cyøque'nøy ca'upø y ñøjmayu:
41 Pedro'is ñuc cyø'cøsi y jyøcøtonde'nu. Ñøvejyaj va'ṉjajmoyajpapø y yaṉbacta'm y yac isyaj yomo visa'upø'am. 42 Min myusyaj mumu Jope cumgu'yomda'mbø'is jujche tujcu, y vya'ṉjamyaj vøti pø'nis ndø Comi. 43 Vøti jama oy tzø'y Pedro Jope cumgu'yomo tum pø'nis tyøjcomo ñøyipø'is Simón, vyøjøtzøcpapø'is naca.
<- Hechos 8Hechos 10 ->