1 Gajigʉ Ananías wãĩkʉgʉ ĩgʉ̃ marãpo Safira merã su pooe ejatuaro nikũrẽ duayupʉ. 2 Ĩgʉ̃ duadea wajare ĩgʉ̃ basi deko merã duripíkõãyupʉ. Irasirigʉ ããrĩpereri niyerure Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ sĩpeobirikeregʉ: “Iropata wajariama”, ãrĩkatoyupʉ. Ĩgʉ̃ marãpo ããrĩpereri ĩgʉ̃ irasiriadeare masĩyupo. 3 Pedro ãsũ ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ:
5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, mata Ananías meémejã kõmoakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ waadea kerere pérã, ããrĩpererã bʉro güiñurã. 6 Ĩgʉ̃ kõmoadero pʉrʉ, gajirã maamarã ñajãja, ĩgʉ̃ya dʉpʉre suríro gasiro merã õma, ãĩwiriakõãñurã ĩgʉ̃rẽ yáarã waarã́.
7 Ʉre hora pʉrʉ, Ananías marãpo ããrãdeo ñajãjayupo. Ĩgʉ̃ boadeare neõ masĩbiriyupo. 8 Igo ñajãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pedro igore sẽrẽñayupʉ:
9 Pedro ãrĩyupʉ igore:
12 Iripoere masaka watopegue Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃ turari merã wári iri ĩmurĩrẽ irimakʉ̃ iriyupʉ. Ããrĩpererã Jesúre bʉremurã Marĩpʉya wii tʉro biaña marĩrĩ taribu “Pórtico de Salomón” wãĩkʉri taribugue nerẽnañurã. 13 Masaka ĩgʉ̃sãrẽ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩkeremakʉ̃, gajirã gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ güiñurã. Ĩgʉ̃sã merã neõ nerẽdʉabiriñurã. 14 Gajirã gapʉ marĩ Opʉ Jesúre wárã ʉ̃ma, nomede bʉremuñurã. 15 Irasirirã pũrĩrikʉrãrẽ ĩgʉ̃sã peyari gasiri merã Pedro waaburi maa tʉro píñurã. “Pedro ĩgʉ̃sãrẽ ñapeobirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃ wãtĩ meépíro ĩgʉ̃sã weka ejamakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ pũrĩrĩ tarirokoa”, ãrĩ gũñarã, irasiriñurã. 16 Wárã Jerusalén tʉro marãde pũrĩrikʉrãrẽ, wãtẽa ñajãsũnerãrẽ irogue ãĩãnañurã. Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã ĩgʉ̃sã ããrĩpererãrẽ taunañurã.
17 Irasirirã paía opʉ, gajirã ĩgʉ̃ merãmarã saduceo bumarãde Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ bʉro ĩãturi, 18 ĩgʉ̃sã merã bʉro gua, ĩgʉ̃sãrẽ ñeã, peresu iriñurã. 19 Irasirikeremakʉ̃, sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ iri ñamita peresu wii makãpʉrorire tũpã, ĩgʉ̃sã ããrĩrĩ́ taribugue ñajãja, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ ãĩwiriayupʉ:
20 —Marĩpʉya wiigue waaka! Irogue eja, Marĩpʉ Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩmakʉ̃ iriburi kerere wereka masakare! ãrĩyupʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃sãrẽ.
21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã peresu ããrãnerã wiriakõãñurã. Gajinʉ gapʉ boyoripoe ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉya wiigue ñajãa, masakare buenʉgãñurã, Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃sãrẽ weredoreaderosũta.
24 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, paía opʉ, Marĩpʉya wii marã surara opʉ, paía oparãde: “¿Naásũ waayuri ĩgʉ̃sãrẽ?” ãrĩ gũñarikʉñurã. 25 Ĩgʉ̃sã irasũ gũñarikʉripoe sugʉ masakʉ ĩgʉ̃sã pʉro eja:
26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Marĩpʉya wii marã surara opʉ, ĩgʉ̃yarã surara merã ĩgʉ̃sãrẽ ñeãrã waañurã. Irogue eja, ĩgʉ̃sãrẽ ñeã, paía oparã pʉro ãĩãñurã doja. Masakare güisĩã, ĩgʉ̃sãrẽ tãrãbiriñurã. “Gʉa ĩgʉ̃sãrẽ tãrãmakʉ̃ ĩãrã, masaka gʉare ʉ̃tãyeri merã deabukuma”, ãrĩ gũñañurã. 27 Ĩgʉ̃sãrẽ judío masaka oparã pʉro ãĩjamakʉ̃, paía opʉ ĩgʉ̃sãrẽ turiyupʉ:
28 —Gʉa mʉsãrẽ: “Jesúyare neõ buenemobirikõãka!” ãrãdibʉ. Gʉa irasũ ãrĩkeremakʉ̃, mʉsã ããrĩperero Jerusalén marãrẽ buegorenáa. Jesús boadea waja gʉare waja opamakʉ̃ iridʉarã yáa mʉsã, ãrĩyupʉ.
29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro gajirã Jesús buedoregʉ beyenerã merã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ:
33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, oparã gapʉ guataria, Pedrosãrẽ wẽjẽdʉadiñurã. 34 Sugʉ fariseo bumʉ Gamaliel wãĩkʉgʉ gapʉ wãgãnʉgãyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ werebu. Ĩgʉ̃ judío masaka oparã merãmʉ Moisés gojadeare buerimasʉ̃ ããrĩyupʉ. Masaka ĩgʉ̃rẽ: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremuñurã. Ĩgʉ̃ wãgãnʉgã, surarare: “Ĩĩsãrẽ ãĩwiriaka dapa!” ãrĩyupʉ. 35 Ĩgʉ̃sãrẽ ãĩwiriadero pʉrʉ, oparãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ:
40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã: “Jáʉ, marĩrẽ diayeta weremi ĩĩ”, ãrĩ péñurã. Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ siiu, surarare tãrãdoreñurã. “Jesúyare neõ werenemobirikõãka!” ãrĩñurã. Irasũ ãrĩ odo: “Waaka!” ãrĩ, wiuñurã ĩgʉ̃sãrẽ pama. 41 Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã judío masaka oparã pʉro ããrãnerã waakõãñurã. “Marĩ Jesúyare bueri waja marĩrẽ tãrãdoreama gʉyasĩrĩburo, ãrĩrã”, ãrĩñurã. “Marĩpʉ gapʉ marĩrẽ: ‘Irire bokatĩũkõãma’, ãrĩ masĩmi”, ãrĩñurã. Irasirirã oparã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irikeremakʉ̃, bʉro ʉsʉyañurã. 42 Irasirirã ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiigue, wiiriguedere masakare: “Jesúta Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrĩ́mi”, ãrĩ buenañurã.
<- LOS HECHOS 4LOS HECHOS 6 ->