1 ’Jém Dios iyo̱xacuy jex juuts tu̱m pɨ̱xiñ nasɨywɨɨp. Tu̱m ja̱ma, joccuquej, nɨc iméts jém yo̱xacɨɨwiñ iga icyo̱xayajpa jém ifinca de uvas. 2 Ipátyaj, iwat trato con jeeyaj iga iwɨ̱yojpa jém ja̱ma. Ocmɨ icutsat jém ifinca de uvas. 3 Jesɨc yucmɨm ja̱ma, como las nueve, e̱ybɨc nɨc jém pɨ̱xiñ jém plaza. Jemum iix algunos d́a inii̱yaj yo̱xacuy. 4 Iñɨ́máy: “Mimicht́am nɨctaamɨ miyo̱xa̱jit́am jém amfinca. Maŋwɨ̱yojpat́im.” Jesɨc jeeyaj nɨcyajpat́im yo̱xa̱ji. 5 E̱ybɨc nɨc jém finca io̱mi jém plaza cugapja̱ma y a las tres de la tarde. Je̱mpɨct́im iwat. 6 Jesɨc a las cinco de la tarde e̱ybɨct́im nɨc jém plaza. Ipát algunos jém pɨxiñt́am d́a inii̱yaj yo̱xacuy. Iñɨ́máy: “¿T́iiga miit́t́a yɨɨm? ¿Mu̱ma ja̱ma d́a sɨ́p iñyo̱xata?” 7 Nɨmyajpa: “D́a i̱ oy amétsta iga nɨguiñ ayo̱xa̱jit́am.” Jesɨc nɨmpa jém finca io̱mi: “Jesɨc nɨ̱gɨ miyo̱xa̱jit́am jém amfinca. Maŋwɨ̱yojpat́im.”
8 ’Jesɨc cuando tɨgɨyñeum ja̱ma, jém finca io̱mi iñɨ́máy jém cabo jém iwatpaap cuenta jém ifinca: “Sɨɨp aŋwejayyajɨ jém anyo̱xacɨɨwiñ, yojya̱jɨ. Wiñt́i yo̱jɨ jém ocmɨpɨc núcyaj. Jesɨc ocmɨ yo̱jɨt́im jém wiñt́ipɨc núcyaj.” 9 Cuando núcyaj jém miññeyajwɨɨp a las cinco, it́u̱mpɨy wɨ̱yojyajta̱ juutst́im yo̱xane mu̱ma ja̱ma. 10 Ocmɨ cuando núcyaj jém mojnewɨɨp mi̱ñi, ijɨ̱syajpa iga más jáyaŋ yojyajta̱p. Pero jesaŋt́im yojyajta̱p juuts jém tɨgɨyñewɨɨp a las cinco de la tarde. 11 Jesɨc yaj ipɨctsoŋyaj jém icoñwɨyooyi, moj icujɨyyaj jém finca io̱mi. 12 Jesɨc iñɨ́mayyaj jém finca io̱mi: “Jém ocmɨpɨc núcyaj yo̱xayaj tu̱m hora no más, pero jesaŋt́im ipɨctsoŋyaj juuts aɨcht́am. Tsa̱m pɨ̱mi ayo̱xata mu̱ma ja̱ma, anyaachɨyt́a jém ja̱mpi̱ji.” 13 Jesɨc jém finca io̱mi icutsoŋ. Iñɨ́máy tu̱m jém pɨ̱xiñ jém icujɨyñewɨɨp: “Amigo, d́a mammalwaday ni uxaŋ. ¿Que d́a manawat trato iga manyojpa tu̱m ja̱ma icoñwɨyooyi? 14 Jesɨc pɨ̱cɨ jém iŋcoñwɨyooyi, nɨcsɨm. Ɨch anyojtooba jém ocmɨpɨc núc jutsaŋt́im mich manyoj. 15 ¿Que d́a wɨa̱p aŋwat juuts ɨch ansunpa con antumiñ? Tsa̱m miña̱jajóypa porque ɨch aŋwɨ̱wadáypa jém tuŋgac anyo̱xacɨɨwiñ.” 16 Jém tuuñiaŋcɨɨmpɨc aŋjagóypa. Jém aŋjagoyñewɨɨp tsɨ́ypa tuuñiaŋcɨɨm. Jáyaŋ jém pɨxiñt́am aŋwejayyajta̱p, pero d́a wa̱t́i jém cupiŋneyajta̱wɨɨp.
17 Cuando nɨquiyaj Jesús tuŋjo̱m iga nɨcpa Jerusalén, iŋwejáy aparte jém icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́máy:
18 —Matoŋtaamɨ. Sɨɨp tanɨctámpa Jerusalén. Ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, acɨɨjuŋcotta̱p jém pa̱nij aŋjagooyi icɨɨjo̱m y jém escribaspɨc maestroyaj icɨɨjo̱m. Jeeyaj acɨɨpiŋpa, achiiba mɨjpɨc castigo. Ocmɨ ijɨ̱syajpa iga accaayajpa. 19 Acɨɨjuŋcotta̱p jém tuŋgac pɨ̱xiñ icɨɨjo̱m iga axiccayajpa, acótsyajpa y acunúnyajpa cunusyucmɨ. Accaayajpa, pero jém tucunaja̱ma apɨspa de ju̱t́ it́ jém caaneyajwɨɨp.
20 Ocmɨ icunúcyaj Jesús wɨste̱n jém icuyujcɨɨwiñ jém Jacobo y Xiwan. Iwaganamiñyaj ia̱pa, jém Zebedeo iyo̱mo. Co̱ste̱ñ jém Jesús iwiñjo̱m iga iwágáypa tu̱m favor. 21 Jesɨc Jesús icwácpa jém yo̱mo. Nɨ́mayt́a̱:
22 Pero Jesús icutsoŋ, iñɨ́máy:
23 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
24 Jesɨc cuando imatoŋyaj jém diez icuyujcɨɨwiñ, tsa̱m ijóyixyaj jém wɨste̱n. 25 Pero Jesús iŋwejáy los demás jém icuyujcɨɨwiñ iga iŋmadáypa. Nɨmpa:
29 Jesɨc cuando putyaj jém attebet Jericó, tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am it́úŋɨyyajpa Jesús. 30 Wɨste̱n cácht́i co̱ñyaj jém tuŋ aŋna̱ca. Cuando imatoŋyaj iga naspa Jesús, jesɨc pɨ̱mi jɨyyajpa jém cácht́i. Nɨmyaj:
31 Pero jém it́úŋɨyyajpaap Jesús iwogayyajpa jém cácht́i. Iñɨ́mayyajpa iga odoy jɨyyajiñ. Pero más pɨ̱mi jɨypa jém cácht́i. Nɨmyaj:
32 Jesɨc teeñaŋjac Jesús. Iŋwejáy jém wɨste̱n iga miñyajiñ. Cuando núc, iñɨ́máy Jesús:
33 Nɨmyaj jém cácht́iyaj:
34 Jesɨc iyaachaŋja̱mpa Jesús. Ichɨgáy iixcuy. Jeet́i rato ixixóypam. Mojum it́úŋɨyyaj jém Jesús.
<- SAN MATEO 19SAN MATEO 21 ->