4 ’Cáhán rī jiín ró jijnáhan ró, amigo: Ma yūhu ró coto ró ñáyuu cahni yɨquɨ cúñu rō, chi núu ni cajehni i róhó, te tuá na vé cúu sáha ga i. 5 Te na cáchi rī nuū rō ndé ɨɨn yūhu ró coto ró: Jeē yūhu ró coto ró cúu Yaā Dios jeē núu sáha ya jeē cúū rō, te íyó poder yā chune ya rohó infierno. Suu máá yá cúu jeē yūhu ró jeē ma stɨ́vɨ ró nuū yā.
6 ’Te tācá saa chi tú yahu ndéé tɨ̄, chi nde uhūn tɨ̄ jeē uú centavo lulí. Te ni ɨɨn tɨ tu náā ni Yaā Dios jeē tu ndíto ya. 7 Te nagā ni cuu róhó jíjnáhan ró, chi nde ndɨhɨ ixi xíní rō je ni cahu ya. Núu súcuan te ma yūhu ró jijnáhan ró, chi cánuú ndasɨ́ gá rō nuū yā vēsú cuehē tācá saa.
8 ’Te cáhán rī jiín ró, tāca ñáyuu jeē cuajnúhún rúhū nuū ɨnga ñayuu, suni súcuan ruhū, Yaā ní nduu tēe, cuajnúhún rí i nuū tācá ndajéhé Yaā Dios. 9 Te tāca ñáyuu jeē ma cuájnúhún rúhū nuū ɨnga ñayuu, suni súcuan ma cuájnúhún rí i nuū tācá ndajéhé Yaā Dios.
10 ’Te núu ndé ñáyuu cahān i sɨquɨ̄ ruhū, Yaā ní nduu tēe, cone cáhnu ni Yaā Dios nuū i. Te núu ndé ñáyuu cahān ndevāha i sɨquɨ̄ Espíritu Santo, ma cóne cáhnu ni Yaā Dios nuū i.
11 ’Te núu cuandeca i róhó táca vehe iī sinagoga nuū tée cásándaā cuēchi, jíín núū tée cácuu tohō, te ma nácani ndasɨ́ ni rō ndese stíó cuɨ́ñɨ́ rō jnūhun nuū de. 12 Chi máá hora un te Espíritu Santo steén yā nuū rō ndese cahān rō. Achí yá.
13 Yūcuán na te ɨɨn tēe íne nuū ñáyuu cuehē un ní cahān de jíín Jesús:
14 Te ni cahān yā jiín de:
15 Te ni cahān gā yā:
16 Yūcuán na te ni cahān yā ɨɨn jnūhun yátá jíín i:
22 Te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá:
27 ’Condēhe jíjnáhan ró ndese jée ita tāca yúcū. Chi tu sájniñu, ni tu táú. Te cáhán rī jiín ró jeē ni rey Salomón, quɨvɨ̄ ní ñúhun de sahma váha ndasɨ́, tu ní ñúhun de sahma lúu súcuan nájnūhun ita ún. 28 Te núu súcuan jéhe Yaā Dios sahma lúu ita un jéē jée vijna te sajnē cayū nuū ñuhún, te nagā ni cuu róhó jíjnáhan ró jéē ma sáha ya jeē nihín rō sahma. ¿Te naun tu cácandíje nīhin ró jéē ndíto ya rohó? 29 Núu súcuan te ma nácani cuíhyá ni rō ndese caji rō ndese coho ró. 30 Chi tāca ñáyuu ñayɨ̄vɨ jéē tu cácandíje cúu jeē máni sɨquɨ̄ jeē yáha cándɨhvɨ̄ ni i. Te máá ró jijnáhan ró, chi íyó Tátá rō andɨvɨ́, te jíní yā jeē cájini ñúhún ró tāca jéē yáha. 31 Te sa suhva cánuú gá jeē cóndɨhvɨ̄ ni rō sɨquɨ̄ jniñu jeē ndácu Yaā Dios nuū rō. Yūcuán na te sáha ya jeē nihín rō tāca jéē yáha.
32 ’Ma yūhu ró jijnáhan ró chi cácuu ró nájnūhun lanchi ri. Chi vēsú jecu‑ni cácuu ró, te máá Tátá rō cúsɨɨ̄ ni yā jeē quɨ́vɨcoo ró ñuu nuū ndácu ya jniñu. 33 Xīco ró jeē cánevāha ró, te cuāha ró xúhun un núū ñáyuu ndahú. Te súcuan caya rō tahū rō nde andɨvɨ́ núū ma cútúhú, nájnūhun jeē chúvāha ró xúhun ini yɨjnɨ. Chi nde andɨvɨ́ te ma náā jeē váha conevāha ró. Chi yūcuan má quɨ́vɨ ñacuīhná, ni ma cúu stɨ́vɨ tiquíxin. 34 Chi nde nuū nihín rō tahū váha ró, yūcuan cúu nuū cóndɨhvɨ̄ ni rō sɨquɨ̄.
35 ’Coo tūhva ró jíjnáhan ró jéē ndéē Jitoho rō, te coo ró nájnūhun mozo jeē nastɨ́ɨn i lámpara i. 36 Chi íyó túhva i te cándetu i jeē ndéē patrón i jeē cuahán de vico nándāha. Chi núu ni ndee de te cahān de, te nune‑ni i yéhyɨ́ jíjnáhan i. 37 Te yōhyo ndetū mozo un núu ni ndee patrón i, te cuni de jeē cándito i. Jendaá cahán rī jiín ró jeē maá patrón sátūhva de máá de, te scúcōo de i mesa te cani de cohō i. 38 Te vēsú cucuéé de ndee de nde sava ñuú, chí jéē néē gā, te núu cuni de jeē súcuan cándito mozo de, te yōhyo ndetū i jíjnáhan i núu súcuan. 39 Te na jécūhun ni rō jeē cahán jnūhun yátá yáha: Tēe chíí vehe, núu ni jini de na hora quiji ñacuīhná, te condito de, te ma cuáha de jnūhun jeē sacuíhná vehe de núú. 40 Te suni súcuan coo tūhva ró jíjnáhan ró, chi núu tuú, te máá hora jeē tú na vé cájeni ni rō, te ndee ruhū, Yaā ní nduu tēe. Achí yá jiín de.
41 Yūcuán na te Pedro ni cajnūhún de ya:
42 Te ni cahān maá Jítoho yō:
47 ’Te mozo jeē jiní i ndese nújnahan ni patrón i, te núu tu sátūhva i ni tu squícu i jeē cuní de, ndoho xeēn i jíín yujnu xíi. 48 Te mozo jeē tu jíní i ndese nújnahan ni patrón i, te núu sáha i jniñu jeē cani de i, núu súcuan te cūhva‑ni cani de i. Chi ñayuu jeē steén cuehē yā nuū i, suni cuehē nandacān yā nuū i. Te ñayuu jeē cuehē gā jniñu téjníñu ya i, suni cuehē gā nandacān yā nuū i.
49 ’Ni quee rī jeē nájnūhun jeē scuiquín rī ñuhūn ini ñayɨ̄vɨ́, te suu cúu jeē cusɨ́ɨn ini ñayuu jeē sɨquɨ́ ruhū. Te cúní rī jeē yachī coo súcuan, návāha quɨ̄vɨcoo ñayuu ndaha Yaā Dios. 50 Te íyó ɨɨn jnūndóho cánuú ndoho ri, te cúcuíhyá ndasɨ́ ni rī chi nde jīnu ndoho ri, te ndusɨɨ̄ ni rī. 51 ¿A cájeni ni rō jeē véji ri jeē cóyūcu mánī ñayuu ñayɨ̄vɨ́? Cáhán rī jiín ró jeē tuú, chi sa suhva jeē cusɨ́ɨn ini ñayuu jeē sɨquɨ́ ruhū. 52 Chi nde vijna te quejéé jéē uhūn ñayuu ɨɨn vehe, sásɨ́ɨn máá jíjnáhan, unī sɨquɨ̄ uú, te uū sɨquɨ̄ uní. 53 Chi tátá cusɨ́ɨn ini jiín séhe yɨɨ́, te sēhe yɨɨ́ jíín tátá, te náná jiín séhe sɨ́hɨ́, te sēhe sɨ́hɨ́ jíín náná, te náná chīso jíín séhe jēnú, te sēhe jēnu jíín náná chīso. Achí yá.
54 Te suni ni cahān yā jiín ñáyuu cuehē ún:
57 ’¿Te najehē tu cánacani ni maá ró ndé ɨɨn cúu jniñu ndaā sáha ró? 58 Te núu ɨɨn ñayuu quihīn i jíín ró nuū tohó jeē cacán i cuēchi sɨquɨ̄ rō, núu súcuan te níní cuáhān rō jiín i ichi te condɨhvɨ̄ ni rō sándaā rō jiín i. Chi núu tuú, te squɨ́vɨ i róhó núū juez, te juez siáha de róhó núū policía, te policía chune de róhó vecāa. 59 Te jendaá cahán rī jiín ró jeē ma quénda cuɨtɨ rō yūcuán chi nde chunaa rō ndɨhɨ cuɨtɨ xūhun cájicān de. Te suni súcuan condɨhvɨ̄ ni rō cahān ndahú ró jiín Yaā Dios, návāha ma ndácunehen ya cuēchi sɨquɨ̄ rō. Achí yá jiín de.