5 Jeē yúcuan ná ni quiji Cristo ini ñayɨ̄vɨ́, te ni cahān yā jiín Yaā Dios:
11 Te tāca sútū ún ndɨquɨvɨ̄ ni cahīin de ni cajejníñu de nuū yā, te cuehē jínu cájehni de suu quɨtɨ jeē socó socó de. Te tācá un chi ma cúu cuɨtɨ quende cuēchi. 12 Te Cristo chi ɨɨn jínu‑ni jeē nɨɨ́ cáni ni socō yā maá yá jeē sɨquɨ́ cuéchi yó. Te sáá te ni cucōo ya lado váha Yaā Dios nuū cujéhnu ya. 13 Te yūcuan ndétu ya vijna nde quiji quɨvɨ̄ jeē quénde yā poder tāca jéē jíto uhū nuū yā. 14 Chi jeē ni sócō yā maá yá ɨɨn jínu‑ni, te ni sáha ya jeē nɨɨ́ cáni quendōo ndaā ñayuu ni sándoo ya. 15 Te máá Espíritu Santo suni cájí cáhán yā sɨquɨ̄ jnúhun yáha, chi xīhna gā cahán yā:
19 Jeē yúcuan hermano, ma ɨ́ɨn jeē cáni ni yō, chi cuu quɨ̄vɨ yó lugar iī ndasɨ́ ndé nuū iyó Yaā Dios, sɨquɨ̄ jeē ní jetɨ nɨñɨ̄ Jesucristo. 20 Chi ni nune ya ɨɨn ichi jéé jéē cótecu yō nɨɨ́ cáni sáha ya. Chi ná ni jihī yā te ni tahndē sahma ndíta caa jeē ndihyú lugar iī ndasɨ́ gá ini vehe iī. Te súcuan ni steén Yaā Dios jeē núne quɨ́vɨ yó lugar iī ndasɨ́ gá nuū iyó yá. 21 Te Jesús cúu sutū cujéhnu ndasɨ́ jeē ndíto yóhó ñáyuu cácuu sēhe Yaā Dios. 22 Núu súcuan te na quɨ́vɨcoo yó núū Yaā Dios, te na cóo ndije ndaā anuá yō, te na cándíje nīhin yó jéē iyó ndáā ndɨhɨ jnūhun ya. Chi jíín nɨ́ñɨ̄ Cristo ni ndundoo ánuá yō nuū tāca cuéchi ni casáha yó, nájnūhun ni ndundoo yó núū yā jeē ní jendute yó jíín ndute. 23 Te na cuɨ́ñɨ nīhin yó jíín jnúhun jeē cácahān yō jeē ñúhun ni yō jeē sáha ya jeē váha jíín yó. Te ma cáca yátá yó, chi vāha squícu máá Yaā Dios jeē ni jéjnūhun ya nuū yō. 24 Te na nácani ni yō ndese stɨ́hvɨ́ jnáhan ni yō jeē cundáhú gá ni yō jnáhan yó, jíín jéē sáha yó jniñu váha. 25 Te níní na ndútútú yó chiñúhún yó yā, te ma cúhuun ni yō nájnūhun cásáha sava i, chi sa víhyá gā na stɨ́hvɨ́ jnáhan ni yō, chi je cájini yō jeē cuácuyajni quɨvɨ̄ ndíji ya.
26 Te núu je ni jecūhun ni yō te ni jetáhú yó jnūhun ndaā, te núu máni sáha sáha‑ni yó cuéchi, núu súcuan te tuá na ɨnga iyó jéē cúū sɨquɨ̄ cuéchi yó. 27 Chi sa quéndōo máni ga jnūhun xeēn sɨquɨ̄ yō jeē quiji quɨvɨ̄ juicio te quiji yáñuhūn xeēn jeē cayū ñayuu jeē cájito uhū i ya. 28 Ñayuu squéhichī ley Moisés, te núu uū chí únī ñayuu cahán cuēchi sɨquɨ̄ i, te cuu nahín i, te tuá na jnūhun cúndáhú ni iyó. 29 Te nagā ni cuu jeē ma ndóho xeēn gā ñayuu jeē squéhichī i máá Séhe Yaā Dios, chi nájnūhun jeē jeñú níhnu i sɨquɨ̄ yā. Te sáha i jeē tu ndé jéjníñu nɨñɨ̄ yā jeē ní jetɨ sɨquɨ̄ contrato jeē ndúndoo i nuū yā nuú. Te súcuan sáha ndevāha i nuū maá Espíritu Yaā Dios jeē sáha jeē váha yóhó. 30 Chi je jíní yō jeē ni cáhān maá yá: Máá rí sáha jeē ndutahū i sɨquɨ̄ cuéchi i, máá rí cuāha castigo i, áchí Jítoho yō. Te suni cáhán: Máá Jítoho yō sándaā yā sɨquɨ̄ cuéchi ñayuu yā. 31 Núu súcuan te xeēn ndasɨ́ cúu jeē quɨ́vɨ ñayuu ini ndaha Yaā Dios, Yaā técu, jeē ndútahū i sɨquɨ̄ cuéchi i.
32 Te na núcūhun ni rō ndese ni cuu ichi yátá, nde náa sá ní quejéé ró caca ró jíín luz yā, te ni cajendeyɨ́ ni rō ni candoho ró tɨjnɨ jnūndóho xeēn. 33 Chi sava ró ní cacahān neé i nuū rō te ni castóho i róhó ní cajito ñayuu. Te sava ga rō ni cajēhe ró jnúhun cuɨñɨ ró jíín ñáyuu ni candoho súcuan. 34 Chi ni cacundáhú ni rō ñayuu ní cahīin vecāa jeē sɨquɨ́ yā, te ni cacusɨɨ̄ ni rō vēsú ni caquende ñayuu ndajníñu ró. Chi ni casáha ró cuenta jeē ndé andɨvɨ́ cánevāha ró ɨɨn tahū jeē váha ndasɨ́ gá jeē coo nɨ́ɨ́ cáni. 35 Núu súcuan te ma siaá rō jnūhun jeē ní candíje ndije ró jéē váha ni yā, chi cuehē ndasɨ́ táhū nihīn rō sɨquɨ̄ ún. 36 Chi cánuú jéē cuándeyɨ́ ni rō návāha sáha ró jéē nújnahan ni Yaā Dios, te nihīn rō jeē ni jéjnūhun ya. 37 Chi cáhán tutu iī: