1 Y re Jesús, riq'uin ejemplo xch'o quiq'uin re achi'a' c'o quik'ij. Reja' quire' c'a xubij chique: Xc'ue' jun ache, xutic uva[~1~] chach re rujuyu' y c'are' xuban co'c chij. Xuban chuka' ancha'l jun ch'et pila pan ulef anche' niyitz'-va re uva, y xuban chuka' jun torre y pa rue' re torre xc'ue-va rachoch re nichajin chin re juyu'.
2 Y tak xapon re tiempo chin re cosecha, re rajaf re juyu' xutak jun ru-mozo quiq'uin re achi'a' re je'kajayon re ulef chuc'amic re uva kajbal chin re juyu'. 3 Pero tak xapon re mozo quiq'uin re achi'a' re je'kajayon re ulef, reje' xquitz'am re mozo y xquich'ay, y manak uva xquiya-a cha. 4 Y re rajaf re juyu' xutak chic-a jun ru-mozo chuc'amic re uva kajbal richin re ulef. Pero re achi'a' re je'kajayon re juyu' xa cha aboj xquic'ul-apo y xquisocola-a pa rujalom. Q'uiy cosas re xquibanala-a y xquibila-a cha, y quire' xquitak-a. 5 Pero re rajaf re juyu' xutak chic jun ru-mozo. Y re mozo re' xquimisas coma re je'kajayon re juyu'. Y c'o chic más ru-mozos xe'rutak, pero conojel c'o andex xban chique,[~2~] roma jec'o xe'ch'ay y jec'o xe'quimisas.
6 Y pa ruq'uisibal re rajaf re juyu' xaxe chic re ruc'ajol re camas nrajo' xc'ue' can riq'uin. Pero re rajaf re juyu' xutak-a re ruc'ajol[~3~] quiq'uin re achi'a' re je'kajayon re ulef, roma reja' xunojij: Re achi'a' kajoy tak ulef, tak xtiquitz'at che can ja re nuc'ajol xtapon quiq'uin, can xtiquinimaj-va, xcha-ka pa ránma. 7 Pero tak re achi'a' re je'kajayon chin re ulef xquitz'at che ja re ruc'ajol re rajaf re juyu' xapon, xquibila' chiquivach: Jare' re xtoc can rajaf ronojel re juyu' kakajon. ¿Anchique roma man nakaquimisaj? Chin quire' pa kak'a' yoj nic'ue-va can re juyu', xe'cha'. 8 Y can quire-va xquiban. Xquitz'am y xquiquimisaj.[~4~] Xquilisaj-a chire' pa rujuyu'. Reje' xbequitorij can pa jun chic lado.
9 C'are' re Jesús xubij: ¿Andex como xtuban re rajaf re juyu' quiq'uin re achi'a' kajoy tak ulef? Re rajaf re juyu' xtipa y xque'ruquimisaj re je'kajayon chin re juyu' re' y re rujuyu' xtuya' chic can pa kajic chique nic'aj chic.[~5~]
10 Y yex ibanon leer re jun ch'abal re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios. Re ch'abal re' nubij quire':
13 Y re achi'a' re' xe'quitak-pa nic'aj chic quichibil. Xe'quitak-pa ca'e-oxe' achi'a' fariseos y chuka' je ca'e-oxe' ruvinak re Rey Herodes, chin niquiya' pa c'ayef re Jesús y nitzak-ta pa quik'a' riq'uin re ch'abal re nubij.[~8~] 14 C'are' reje' xe'pa y xquibij cha re Jesús: Rat re yat jun Maestro, yoj can kataman che can xe-va re katzij re nika chavach y jare' re natzijoj. Y chuka' mana-ta re ruk'ij jun vinak re natz'at, xa can pa rubiyal nac'ut re ruch'abal re Dios. ¿Andex nabij chaka? ¿Ruc'amon como nakatoj re impuestos re nubij re César che nakatoj o xa man ruc'amon-ta? xe'cha' reje'.
15 Pero re Jesús can rutaman-va che riq'uin ca'e' quipalaj niquic'utuj quire' cha. Mare' reja' xubij chique: ¿Anchique roma yex can nitaj ik'ij chin yinitojtobej?[~9~] Tic'ama-pa re mero re' y tintz'eta-na rach, xcha' chique.
16 Y reje' xbequic'ama-pa re mero chin niquic'ut chach. Y c'are' reja' xuc'utuj chique: ¿Anchok rutzubal c'a la'? ¿Y anchok rube' chuka' la c'o chach la mero?
17 Y jare' tak re Jesús xubij chique: Titojo' c'a re impuestos cha re César riq'uin re mero re ruc'amon che niya' cha reja'. Y tiya' cha re Dios, ronojel re ruc'amon che niya' cha re Dios, xcha' re Jesús chique.
18 Y jare' tak nic'aj chique re achi'a' saduceos xe'bapon riq'uin re Jesús. Re achi'a' re' man niquinimaj-ta che re anama'i' xque'c'astaj chic-pa.[~10~] Y mare' reje' xquibij cha re Jesús: 19 Rat re yat jun Maestro, c'o jun cosa nakajo' nakac'utuj chava. Re Moisés can rutz'iban can chaka, che tak jun ache nuya' can re ruxayil roma xcom-a y man jun rajc'ual xuya' can riq'uin re ixok, jun chique re ruch'alal reja' re nic'ule' riq'uin re malca'n-ixok, chin quire' che c'o-ta rajc'ual nic'ue' riq'uin re ixok malca'n. Y vo xa jec'o rajc'ual ye'c'ue' riq'uin re ixok, ja re nabey rajc'ual ala' jare' re ndoc rajc'ual re ache quiminak chic.[~11~] 20 Y reje' xquibij: Quire' xbanataj quiq'uin je vuku' achi'a' quich'alal-qui'. Re nabey xc'ule'. Pero xcom-a y man jun rajc'ual xc'ue'. 21 Xpa re ruca'n ache, re ruch'alal can re ache quiminak chic, xc'ule' riq'uin re malca'n-ixok. Pero chuka' re ache re' xcom-a y man jun rajc'ual xc'ue'. Re rox ache can quire' chuka' xuc'alvachij-a, ancha'l re je ca'e' nabey ruch'alal y re ixok c'a xc'ue-na can. 22 Che je vuku' achi'a' quich'alal-qui' quire' xquic'alvachila-a. Y man jun chique re je vuku' achi'a' re' xc'ue-ta rajc'ual. Y pa ruq'uisibal xcom chuka' re ixok. 23 Y re achi'a' saduceos xquibij cha re Jesús: Rat nabij che xtapon jun k'ij tak re anama'i' xque'c'astaj-pa. Tak xtapon re k'ij re', ¿anchok ruxayil c'a xtoc-va re ixok re'? Roma che je vuku' achi'a' quich'alal-qui' xe'c'ue-a riq'uin, xe'cha'.
24 Y re Jesús xubij chique re achi'a' re': Yex xa yixsatzanak riq'uin re xibij, roma man itaman-ta re andex nubij chupan re ruch'abal re Dios. Y can man k'axnak-ta pan ive' re ru-poder re Dios.[~12~] 25 Roma tak xtapon re k'ij che re anama'i' xque'c'astaj-a, man chic xque'c'ule-ta, y chuka' man chic xque'quiya-ta-a quimi'al-cajc'ual chin ye'c'ule'. Reje' xa xque'oc ancha'l re ángeles[~13~] re jec'o chila' chicaj. 26 Y re anama'i' can xque'c'astaj-va, y yen nimbij che yex jabal itaman andex re tz'iban can roma re Moisés, tak reja' xutz'at re zarza can nibac'o pa k'ak', y chire' xch'o-va-pa re Dios cha y xubij: Ja yen re ru-Dios re Abraham, re ru-Dios re Isaac y re ru-Dios chuka' re Jacob, xcha'.[~14~] 27 Y vo xa re je oxe' anama'i' re' xe'com-ta jumul y xa man-ta ye'c'astaj chic-pa jun bey, re Dios man-ta qui-Dios reje', roma re Dios can qui-Dios-va re c'o quic'aslen y man quichin-ta re anama'i'. Mare' yen nimbij che xa yixsatzanak riq'uin re nibij, xcha' re Jesús chique.
28 Y jare' tak xjelon-apo riq'uin re Jesús jun ache re etamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Re ache re' xuc'axaj re xquibij re achi'a' saduceos cha re Jesús, y xuc'axaj chuka' re xubij re Jesús chique re achi'a' re'. Y chach reja' can k'alaj che otz xubij re Jesús y c'are' xuc'utuj: ¿Anchique c'a mandamiento xuya' re Dios pa ruk'a' re Moisés, re c'o más rajkalen?[~15~] xcha' cha re Jesús.
29 Y re Jesús xubij cha: Re mandamiento re c'o más rajkalen ja re nubij quire': Tic'axaj yex aj-Israel, re Kajaf xaxe jun, y re' ja re Kajaf Dios.[~16~] 30 Can tajo' re Kajaf Dios. Tajo' riq'uin ronojel avánma. Tajo' riq'uin ronojel re ac'aslen, riq'uin ronojel re ana'oj y riq'uin ronojel re avuchuk'a'.[~17~] Jare' re mandamiento re más c'o rajkalen. 31 Y c'o chic jun mandamiento re camas rajkalen y bama junan riq'uin re jun re c'a nimbij-ka. Y re mandamiento re' nubij: Can ancha'l najo-ka-avi' rat, quire' chuka' que'ajo'[~18~] re nic'aj chic vinak. Y ja ca'e' mandamiento re' re más c'o quijkalen, xcha' re Jesús.
32 Y re ache xubij cha re Jesús: Maestro, xcha' cha. Can ja-va c'a quire'. Can katzij re xabij che xaxe jun Dios c'o,[~19~] y man jun chic. 33 Nic'atzin che nakajo' riq'uin ronojel kánma, riq'uin ronojel re kana'oj, riq'uin ronojel re kac'aslen y riq'uin ronojel kachuk'a'. Y ancha'l chuka' nakajo-ka-ki' yoj, quire' chuka' que'kajo' re nic'aj chic vinak. Vo xa ye'kaban re', c'o más rajkalen que chach re chicop je'quimisan re ye'suj cha re Dios,[~20~] xcha' re ache re rutaman re ley kachin yoj re yoj israelitas.
34 Y tak re Jesús xuc'axaj che can jabal xk'ax pa rue' re jun ache re', re Jesús xubij cha: Rat xa man naj-ta chic yatc'o-va chin che yatoc pa ruk'a' re Dios, xcha' cha re ache. Y jare' tak man jun chic xbano covil che c'o-ta jun cosa xuc'utuj cha re Jesús.[~21~]
35 Y re Jesús chin ye'rutijoj re vinak re quimalon-qui' riq'uin chire' pa rachoch re Dios, xubij chique: ¿Anchique roma tak re achi'a' je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas niquibij che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David?[~22~] 36 Tak xa can ja re Rey David xbin re xbex cha roma re Espíritu Santo. Re David ja quire' rubin can:
37 Y vo xa re Rey David, Vajaf nicha' cha re Cristo, ¿anchique roma tak nibex che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David?[~24~] xcha' re Jesús. Y camas je q'uiy chique re vinak re can riq'uin-va ronojel cánma xquic'axaj re xubij.
38 Y re Jesús tak ye'rutijoj re vinak xubij chique: Man tiban ancha'l niquiban re achi'a' je'atamayon re ley[~25~] kachin yoj re yoj israelitas. Roma reje' camas nika chiquivach niquicusaj tukutak tak tziak, chin titz'et-na che camas quik'ij. Camas chuka' nika chiquivach che niya' ruxnokil-quivach pa tak q'uiybal, re anche' niquimol-va-qui' re vinak.[~26~] 39 Y pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, can ja re nabey tak ch'acat ye'quicanola', chin che tibex chique che camas quik'ij. Y can ja chuka' quire' niquibanala' re anche' niban-va va'in. 40 Y chuka' re achi'a' re' ye'quimojola' cachoch re malcani' tak ixoki'. Y reje' tak niquiban oración cha re Dios, camas ye'yaloj xaxe chin ninimax che camas je otz tak vinak. Pero reje' can xtika-va más castigo pa quive', roma re quimac camas q'uiy,[~27~] xcha' re Jesús.
41 Y re Jesús tz'uyul-apo chach re anche' ne'yalox-va can mero chire' pa rachoch re Dios. Jare' tak reja' ye'rutz'at re vinak tak niquiyala' can mero chire'. Xe'rutz'at je q'uiy biyoma' re camas q'uiy mero niquiyala' can.[~28~] 42 Pero xapon chuka' jun ixok malca'n re camas meba'. Reja' xuya' can ca'e' ch'utak mero re camas ba-oc rajkalen. 43 Y tak re Jesús xutz'at re ixok re', xuc'ut chiquivach re ru-discípulos y xubij chique: Can katzij nimbij chiva che yen xintz'at che xa ja la ixok la' re xyi'o can más q'uiy,[~29~] que chiquivach conojel re je'yayon can mero chin pa rachoch re Dios. 44 Roma reja' can xe-va re c'o riq'uin jare' re xuya' can, jac'a re nic'aj chic xa ja re nuban sobra quiq'uin, jare' re niquiyala' can, xcha' re Jesús.
<- SAN MARCOS 11SAN MARCOS 13 ->✡12:1 Sal 80.8; Is 5.1; Mt 21.33; Lc 20.9.
✡12:5 2 Cr 36.16; Neh 9.26; Hch 7.52; 1 Ts 2.15.
✡12:6 Ro 8.3; Ga 4.4; 1 Jn 4.9.
✡12:8 Hch 2.23.
✡12:9 Hch 28.23-28.
✡12:10 Sal 118.22; Mt 21.42; Lc 20.17, 18; Ro 9.33; Ef 2.20; 1 P 2.7, 8.
✡12:12 Mt 21.45, 46; Jn 7.30, 44.
✡12:13 Mt 22.15; Lc 20.20.
✡12:15 Jn 8.6.
✡12:18 Mt 22.23; Lc 20.27; Hch 23.8; 1 Co 15.12.
✡12:19 Gn 38.8; Dt 25.5, 6; Rt 4.5.
✡12:24 Lc 1.37; Ro 4.17; Ef 1.19, 20.
✡12:25 Mt 22.30; Lc 20.35, 36.
✡12:26 Ex 3.1-6.
✡12:28 Mt 22.35, 36.
✡12:29 Dt 6.4.
✡12:30 Lc 10.27.
✡12:31 Lv 19.18; Ro 13.9; 1 Co 13.1; Ga 5.14; Stg 2.8.
✡12:32 Dt 4.39; Is 45.6, 14; 46.9; 1 Co 8.4, 6.
✡12:33 Mi 6.6.
✡12:34 Mt 22.46.
✡12:35 Lc 20.41.
✡12:36 Sal 110.1; 1 Co 15.25; He 1.13.
✡12:37 Ro 1.3.
✡12:38 Mt 23.3.
✡12:38 Lc 11.43; 20.46.
✡12:40 Mt 23.14.
✡12:41 Lc 21.1.
✡12:43 2 Co 8.12.